Priestor je celistvý a nedeliteľný

Náš priestor je celistvý a nedeliteľný

Vedci zistili, že akákoľvek častica sa v priestore pohybuje tak, že ho nemôže narušiť, roztrhať, alebo iným spôsobom znefunkčniť. Pohybuje sa spôsobom, ktorý je zameraný na uchovanie celistvosti priestoru. Častica sa pohybuje cyklicky. Začne v bode A, následne prejde do svojho protikladu v bode B. Potom sa vracia, akoby sťahovaná neviditeľnou silou rezonančno-magnetického pôvodu, späť do bodu, odkiaľ vyšla. To preto, aby priestor a jeho kontinuita zostal nenarušený.

Sila, ktorá všetko riadi, je rezonancia. Samotný priestor je pružný a elastický. Pohyb častice reguluje a kontroluje samotný priestor. Cyklický pohyb častice v sebe obsahuje fázu, kedy sa v určitom momente zmení na svoj opak. Jednoducho vyjde akoby na opačnej strane.

Keď častica prejde v priestore určitú dráhu, ťahá priestor so sebou. Naťahuje ho. Prebieha expanzia. Následne je potrebné, aby sa natiahnutý priestor vrátil späť. Aby sa neroztrhal. Aby zostal celistvý. Dochádza ku kontrakcii, implózii a fúzii. Cyklický pohyb sa vracia na miesto svojho vzniku. Implózia tak slúži na akési znovuobnovenie. Na recykláciu. Či znovu nabitie predtým expandovanej energie.

Cyklické striedanie vzniku a zániku je večne prebiehajúce a opakujúce sa. Tento princíp môžeme vidieť všade. Či už na úrovni vzniku a zániku galaxií, ako aj na úrovni vzniku a zániku ľudskej schránky. Teda narodenia a smrti človeka. Princíp potenciálneho plynutia v kvantovom oceáne vĺn zahŕňa v sebe potenciál uskutočnenia všetkých možností. Zároveň však ani jednej. Pokiaľ zámer ľudského vedomia, ktorým je naše želanie, neurčí jednu z nekonečného množstva možností, všetky zostanú len na úrovni potenciality. Každá bude mať šancu na uskutočnenie. Tú šancu im dáva práve magnetická intencia. Nie je ňou nič iné, ako naše vlastné želanie.

Existujú dve navzájom sa doplňujúce energie. Gravitačná a radiačná. Riadia procesy na všetkých úrovniach. Nielen, že jedna spôsobuje druhú. Ale jedna bez druhej nemôže existovať.

Zvukové svetlo a svetelný zvuk

Vedci už dávnejšie pochopili, že svetlo vzniklo zo zvuku. Zvuk, ako vibrácia, je prvotný. Hovorí o tom aj Biblia. Uvádza, že na začiatku bolo slovo. Slovo nie je nič iné, ako zvuk. Zvuk nie je nič iné, ako mechanická vibračno-kompresná vlna. Vibračným tlakom za určitých okolností vzniká zo zvuku svetlo. Zvuk aj svetlo majú rovnaký pôvod. Každé svetlo má v sebe zvuk. Teda vibrácie. Pre naše uši sú ale nepočuteľné. Nachádzajú sa vo zvukovom pásme, ktoré uši nezachytia. A naopak, každý zvuk má v sebe skrytú potenciálnu elektromagnetickú radiáciu. Vrátane svetla nachádzajúce sa mimo svetelného spektra, ktoré je naše oko schopné zachytiť.

Michael tvrdí, že citliví ľudia, aj on, dokážu za určitých okolností zachytiť zvuk vychádzajúci zo svetla. Svetlo je podľa neho rozložené v mnohých dimenziách. Dá sa nielen vidieť, ale aj cítiť. Aj bez špeciálnych prístrojov. Takéto svetlo sa totiž nezachytáva fyzickými očami, ale mimozmyslovým vnímaním. Človek má okrem bežných zmyslov vyvinuté aj mimozmyslové vnímanie. Je schopné zachytiť frekvencie. Tie sa bežnými zmyslami zachytiť nedajú. Keby človek vedel o zvláštnych receptoroch v koži, kostiach a krvi, ktoré reagujú na cit, bol by úplne šokovaný. Keď sa určitým spôsobom rezonančne navzájom napoja, sú schopné odhmotniť telo. Môže sa potom zmeniť na žiariacu guľu, tekuté svetlo a iné, zatiaľ vedcom neznáme, plazmové formy. Tie sa môžu pohybovať rýchlosťou väčšou ako svetlo.

Ale späť ku svetlu a zvuku. Magnetická časť elektromagnetickej vlny vzniká z elektriny. Najskôr vzniká statická elektrina. Až potom magnetizmus. Elektrina vytvára magnetizmus. Nie naopak. Vôbec nie náhodou, sa teória o elektrickom pôvode vesmíru, dostáva stále viac do popredia.

Zvuk sa nachádza všade. Je vždy a všade prítomný. Je to vnútorná vibrácia. V niektorých priestoroch ale zvuku chýba vhodné médium, aby sa mohol prejaviť. Hlavne vzduch, voda, alebo hmota. Zaujímavým médiom pre šírenie zvuku je sám človek. V človeku sa stretávajú zvukové vlny prichádzajúce zvonku, so zvukovými, presnejšie, vibračnými mechanickými vlnami, z jeho vnútra. Sú nimi aj cit a pocit. Buď cit lásky alebo naopak. Nenávisti. Ak tomu človek porozumie, môže dospieť k ozaj zaujímavým objavom.

Zvuk bez prítomnosti média, cez ktoré by sa mohol šíriť, je v zamrznutom stave. V stave nehybnosti. Zvuk existuje v hĺbkach oceánov, Zeme, aj celého Vesmíru. Zvuk vydáva aj Slnko. Je všadeprítomnou vibráciou.

Priestor samotný nie je tým, za čo ho vedci považujú. Vákuum neexistuje. Je plné potenciality. Priestor je komunikácia. Presnejšie, medzikomunikácia. Zvuk, ako ho poznajú ľudia, je pre nižšie bytosti. Zvuk sa u vyšších bytostí mení na komunikáciu pomocou farieb a vetra. Vyššie bytosti sa teda nedorozumievajú pomocou uší. Nepočujú zvuk. Vnímajú iba farby a rôzne geometrické tvary a formy, ktoré sú k nim priradené. Tie majú vlastné vedomie.

Farba, teda svetlo, je vyššou formou zvuku. Aj vietor a vzduch sú vyššou formou zvuku. Komunikácia prichádza prostredníctvom farieb. Ich foriem, tvarov a intergalaktického a slnečného vetra. Tak, ako svetlo, aj každá farba ma v sebe ukrytý zvuk. Zvuk má v sebe ukrytú elektromagnetickú radiáciu.

Život je sen, že ste zobudení. Vzduchoprázdno nie je prázdne

Fyzický život je sen o tom, že ste zobudení.. Keď sa človek dostane mimo hraníc svojho fyzického tela a už nie je obmedzovaný hmotou, kvantum jeho energie sa dostáva do vyššieho frekvenčného módu. Vedomie človeka, jeho vlny, sa začnú pohybovať rýchlejšie ako svetlo. Čas, ako taký, sa teda zastaví. Vedomie pohybujúce sa rýchlejšie ako svetlo, sa dostáva do časopriestoru, ktorý v hmote a realite ho nazývame budúcnosťou a minulosťou zároveň. V tomto priestore sa ruší princíp kauzality. Ale aj lokality. Nastupuje princíp tkz. nelokality. Vtedy je človek schopný rezonančne sa napojiť, čiže vnímať, skalárne vlny svojho vlastného vedomia mimo tela. Tieto skalárne vlny sú rozliate za hranicami fyzického tela. Vedci a náboženstvá ich nazývajú rôznymi menami. Temná hmota, orgónová energia, éter, tachyóny, torzné vlny, gravitačné vlny, rezonančné vlny, skalárne vlny, vlny bodu nula, axiónové vlny, a všelijako inak.

Keď sa naša myseľ, alebo prístroj, chystajú merať nejakú udalosť, tak na ňu vopred robia nátlak tým, že od nej chcú, aby sa určitým spôsobom zachovala. Udalosť, ktorú sa chystáme pozorovať, neexistuje dovtedy, pokiaľ ju skutočne očami nepozorujeme. Prípadne, prístrojmi neodmeriame. Dovtedy bola táto udalosť iba v zárodku, v potenciálnom mori ostatných udalostí. Vlastne nebola. Existovala iba ako možnosť. Ak sa však na možné udalosti nesnažíme vplývať tým, že im chceme dopredu dať určitý výsledok, dejú sa úplne iným spôsobom. V prvom prípade sa snažíme udalosť ovplyvniť očakávaním. Nedáme jej na výber. Určujeme ju vopred. My sami si takýmto spôsobom vlastne vytvárame svoju vlastnú budúcnosť.

Priestor sa mení, keď sa ohýba. Priestor sa ohýba aj pod tlakom ľudského vedomia. Silou vôle. Človek ňou dokáže meniť časopriestor. Ak sa človek, jeho vedomie, pohybuje rýchlosťou svetla, čas sa zastaví. Ak sa však pohybuje rýchlejšie ako svetlo, čas ide do budúcnosti. Napreduje vlastne spätne, obrátene. Z budúcnosti do prítomnosti.

Existuje vôbec niečo, ako cestovanie v priestore a čase? Čo sa deje pri cestovaní časom? Cestuje človek veľké vzdialenosti, alebo zostáva na mieste? Človek silou vôle dokáže ohnúť časopriestorové kontinuum. Teda ono ide vlastne smerom k nemu, nie naopak. Ohne sa až k nemu. Človek teda stojí. Nikam necestuje. Ale čas a priestor sa ohnú smerom k nemu. Pohyb, ako taký, teda neexistuje. Alebo? Je to len holografické zdanie? Človek dokáže zastaviť čas. Ten, mimochodom, vôbec neexistuje. Silou vôle si človek k sebe dokáže pritiahnuť aj miesto. Čas a priestor sa ohýbajú sínusoidnou vlnou. Iné formy vlny takúto schopnosť nemajú.

Tlak citov, pocitov a myšlienok, má schopnosť ohýbať potenciálne skalárne vlny. Tie vypĺňajú priestor všade okolo nás. Aj vzduchoprázdno. Vzduchoprázdno, vákuum, prakticky vôbec neexistuje. Je plné skalárnych vĺn. Teda potenciálnej energie. Tlak ľudského vedomia, citov, emócii a myšlienok, dokáže hýbať potenciálnymi vlnami. Tie sa voľne nachádzajú v priestore. Pod tlakom ľudského vedomia kolabujú. Od kvantity a kvality vibračnej vlny, citu, čiže základného vedomia, závisí, akým spôsobom, pod akým uhlom a akou rýchlosťou, skalárna vlna skolabuje. A na akú subatómovú a neskôr atómovú časticu sa premení. Čiže, aký druh hmoty sa tým vytvorí.

Od nášho vedomia záleží, čo vznikne. Čo sa zhmotní. Formu zhmotnenia a hmoty určuje naše vedomie. Vedomie v rámci materializačného procesu vlastne formuje samé seba. Vedomie formuje zo samého seba. Prostredníctvom samého seba. Pri materializácii vedomie použije potenciálnu časť zo seba a premení ju na hmotu. To isté sa deje pri dematerializácii. Vedomie dematerializuje materiálne objekty, s ktorými prichádza do kontaktu. A to intenzitou citov. Intenzitou vĺn určitej frekvencie, pulzu a spinu. Tieto materiálne objekty sa po dematerializácii stanú súčasťou širokého oceánu potenciálnych vĺn. Odtiaľ kedysi vyšli.

Vývoj je riadený automaticky, univerzálnym pozorovateľom. Čiže, kozmickým vedomím. Inteligenciou, ktorá má svoj nekonečný, samoorganizačný, samoregeneračný a samoregulačný vývoj. Je zameraný na sebestačnosť a stále sa opakujúcu recykláciu energie. Je večná. Čas aj priestor si vytvára sám človek. Dokonca ich dokáže regulovať. Takým spôsobom, že dokáže čas aj priestor ohýbať vedomím. Zmena ohybu časopriestoru nastáva pozorovaním. Silným želaním človeka.

Čas a priestor, ako ich človek pozná a zažíva v hmote, sú výsledkom obmedzení nášho tela v trojdimenzionálnom priestore. Človek vedomím, hlavne citmi, dokáže manipulovať čas a priestor. Až natoľko, že dokáže čas spomaliť. Alebo urýchliť. Môže ho zastaviť aj úplne.

Vedomie sú kvantové skalárne vlny. Sú všade. Tvoria akýsi základ. Mimotelové zážitky sú z tohto uhla pohľadu vlastne rozšírenou formou vedomia. Akési rozšírenie, alebo rozliatie skalárnych vĺn z tela do priestoru. Akési napojenie sa časti nášho vedomia na širšie univerzálne vedomie. Na priestor potenciálnych skalárnych vĺn, ktorý existuje všade okolo nás. Vrátane nášho tela.

Autor: Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS

www.juliasellers.sk, Fan FB: Julia Sellers autor 

Staňte se partnery magazínu Kulatý svět, přidejte se k autorům. Kontaktujte naši redakci.

Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS
Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS 5 Článků
Studovala fytopatologii v bývalém SSSR, ruská teritoriální studia v USA, žurnalistiku v USA, politologii v SR, právo v SR a management v ČR. Jako občanka USA pracovala ve Washingtonu, D. C. v nadaci Stewarta Motta – zakladatele amerického General Motors a pak jako zahraniční poradkyně bývalého premiéra SR. Od roku 1994, kdy prožila první mimotělový zážitek, se zabývá tímto tématem a o mimotělových zážitcích napsala také knihu. V současnosti přednáší na téma mimotělových zážitků na Slovensku, v Česku a USA.
avatar
  Odebírat  
Upozornit na