Princíp samoregulácie hýbe našim vesmírom

Princíp samoregulácie hýbe aj našim vesmírom

Prechod do vlastných protikladov je základnou podmienkou vývoja v hmote. Bez toho, aby sa protiklady najskôr zlúčili za účelom prepólovania a následne rozišli, by vývoj nebol možný. Pri zlučovaní protikladov nedochádza len k spojeniu a vzniku jednoty, ktorá vlastne nikdy nebola narušená, ale aj k výmene kvalít. Čo predtým tvorilo plus sa po zlúčení do jedného celku zmenilo na mínus. A naopak. Nastáva prepólovanie.

Niektorí vedci nazývajú systém fungovania Vesmíru tensiálnou integritou. Nerozdeliteľnou jednotou zabezpečenou dvomi protichodnými doplňujúcimi sa silami. Jednou je expanzia, druhou kontrakcia. Integrita, čiže schopnosť udržania jednotného celku v celosti, je založená na tlaku. Vzniká napätím medzi dvoma protichodnými silami. Tento tlak je predovšetkým kozmické vedomie. Naše vedomie je jeho súčasťou. Základom každého vedomia sú vibračno-oscilačné vlny. Sú inteligentné. Uvedomujú si samé  seba. Je to vlastne správny pomer medzi svetlom a zvukom. Svetlo tvoria vlny oscilačné, elektromagnetické. Zvuk vlny vibračné, mechanické.

Kozmos samotný je založený na precíznom samoregulačnom, samoregeneračnom a samovyrovnávajúcom princípe. Jeho hlavnou hnacou silou je napätie, tlak. Určitý potenciál vznikajúci medzi dvoma protichodnými silami. Odstredivou a dostredivou. V takej forme, ktorá zaručuje večne sa opakujúci cyklus. Akoby vzniku a zániku. Cyklus funguje na princípe večne sa opakujúceho systému. Bežne sa mu hovorí perpetuum mobile.

Je to vlastne dostredivá a odstredivá sila, ich vzájomné dopĺňanie, nadväznosť, nerozlučnosť, vzájomné pôsobenie jednej na druhú v určitých pomeroch. Vďaka nim vzniká večnosť. Večná energia. To náboženstvá nazývajú Bohom.

V takomto uzavretom systéme energia ani nevzniká, ani nezaniká. Jednoducho, iba je. Cyklicky sa pohybuje tam a späť. Mení sa na rozličné formy. Na základné fyzikálne sily. Je udržiavaná dvoma protichodnými pohybmi. Odstredivou a dostredivou silou. Spájajú sa v jednu výslednú rezonančnú silu. Boh nie je nič iné, ako automatický, samoregulačný, samoregeneračný, organický a sebestačný stále sa meniaci prúd energie. Funguje na večne sa opakujúcom cyklickom striedaní vzniku a zániku.

Podľa Michaela má dimenzia tvar trojuholníka. Dimenzie možno rozdeliť do troch základných celkov. Podľa správania sa, charakteristík alebo fyzikálnej sily, ktorú tieto celky produkujú. Prvou silou je odpudzujúca. Čiže expanzívna alebo explozívna sila. Ďalej kontrahujúca, implozívna alebo priťahujúca sila. A nakoniec neutrálna sila, vyrovnávajúca, alebo rezonančná.

Vedomie vo forme multidimenzionálnej vlny sa nachádza v stave bodu, či stálych, nemenných bodov. Z nich všetko vzniká na základe intencie, citu, alebo intenčného citu. Ten je vo forme vnútornej vibrácie. Vibrácia je teda prvotná.

Priestor ako taký na kvantovej úrovni neexistuje. Teda, čo je na tomto mieste, je zároveň vzdialené aj tisícky kilometrov. Vedomie vytvára jeden jednotný, celistvý, nedeliteľný, samoregulačný a neobmedzený cyklický priestor. Obmedzuje ho naše fyzické telo, teda hmota. Preto nedokážeme vnímať aj druhú stranu mince. Tá jednoznačne existuje mimo tela a hmoty. Ibaže je neprístupná našim zmyslom. Vedomie je zložené z vĺn. Tie majú intenzitou svojej vibračno-oscilačnej frekvencie, v závislosti od stupňa intenzity frekvencie, schopnosť manipulovať gravitáciu. Teda, meniť časopriestor. Ako aj spôsobiť materializáciu, či dematerializáciu. Vrátane antigravitácie. Časť vedomia, zodpovedná za tieto schopnosti, nie je pritom nič iné než to, čomu ľudia hovoria cit.

Ľudské city sú mechanické vibračné vlny. Majú v určitých frekvenciách schopnosť meniť gravitáciu. Mení sa pritom časopriestor. Človek zmyslovo vníma svet okolo seba úplne inak ako za normálnych okolností.

Gravitácia je tlak spôsobený pohybom hmoty, čiže energie. Každá hmota je zároveň aj energia. Gravitácia vzniká pohybom telies. Napríklad Zeme či Mesiaca. Ale aj pulzovaním a kmitaním takých vnútorných vibrácií, akými sú ľudské city. Človek, ktorý vysiela do prostredia city s určitou intenzitou, môže ovplyvniť gravitáciu v okolí do takej miery, že ju úplne zruší. Vznikne antigravitácia, vďaka čomu začne človek levitovať. Teda nadnášať sa.

Vibrácie umožňujúce antigravitáciu majú svoju vlastnú formu. Napríklad šesťuholníka. Ale aj vlastnú kvalitu. Sú to city lásky, dobra a harmónie. Treba mať na pamäti, že emócie spolu s myšlienkami sú elektromagnetického, nie vibračného charakteru. Už to nie sú vibrácie. Ide o oscilácie. V priestore sa prejavujú iným spôsobom, než vibrácie. Elektromagnetická vlna sa priestorom rozprestiera kolmo na smer šírenia. Pri mechanickej vibrácii tomu tak nie je.

Tlak vyvolaný gravitáciou pôsobí na priestor. V určitom okamihu pôsobenia tohto tlaku vzniká čas. Čas je súčasťou priestoru. Spolu tvoria časopriestor. Čas a priestor nemožno oddeliť. Tam kde je priestor, je aj čas. Tam kde priestor nie je, teda vo vákuu, zaniká aj čas. Vo vákuu, ktoré je plné potenciálnej energie, existuje iba večné tu a teraz. Človek môže urýchliť čas svojím citom. Prípadne ho spomaliť. Tiež je schopný zoslabiť či zosilniť gravitáciu.

Zoslabenie gravitácie až do bodu antigravitácie, umožňuje levitáciu. Naopak, zosilnenie gravitácie až do bodu dosiahnutia čiernej diery, by malo logicky za následok vznik čiernej diery. Ale, čo ak čierne diery neexistujú. Preto ešte pred tým, ako by sa človek mohol na jednu premeniť, nastane implózia smerom do seba. Tak, ako neexistoval Big Bang, neexistujú ani čierne diery. Existuje len vrodená inteligencia vesmíru. Sama si organicky riadi výmenu implózie s explóziou obrazne povedané v nikdy sa nekončiacom divokom valčíku na krásnom modrom Dunaji. Tancuje ho večný pár fiktívnej čiernej a bielej diery.

Cit vytvorený v ľudskom tele, v podobe cyklickej stojatej skalárnej vlny, dokáže robiť zázraky. V pravom slova zmysle. Levitácia ľudí má základ práve v emitovaní určitých vĺn v ľudskom tele. Ich základom je konkrétny druh citového rozpoloženia človeka. Kvantoví fyzici by vedeli rozprávať o zaujímavom správaní sa priečnych vibračných a pozdĺžnych elektromagnetických vĺn.

Vo vesmíre nič nevzniká ani nezaniká. Mení sa len forma. Toho, čo vždy bolo, je a bude. Počiatočné množstvo energie sa automaticky, samoregulačne a samoregeneračne vyvažuje. Vždy bolo, je a bude existovať, v kolobehu večného cyklu vzniku a zániku. Tento cyklus je sebauvedomelý. Uvedomuje si sám seba. Zároveň je aj samoregulačný, samoregeneračný, organický, automatický a sebestačný. Je to princíp absolútnej dokonalosti, ktorý hýbe celým svetom. Podľa hesla, ako hore, tak aj dolu. Kresťanstvo, ale aj iné náboženstvá, ho nazývaný Bohom. Prvotnou energiou.

Autor: Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS

www.juliasellers.sk, Fan FB: Julia Sellers autor

Staňte se partnery magazínu Kulatý svět, přidejte se k autorům. Kontaktujte naši redakci.

Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS
Mgr. Bc. Julia Sellers, BA HONRS 5 Článků
Studovala fytopatologii v bývalém SSSR, ruská teritoriální studia v USA, žurnalistiku v USA, politologii v SR, právo v SR a management v ČR. Jako občanka USA pracovala ve Washingtonu, D. C. v nadaci Stewarta Motta – zakladatele amerického General Motors a pak jako zahraniční poradkyně bývalého premiéra SR. Od roku 1994, kdy prožila první mimotělový zážitek, se zabývá tímto tématem a o mimotělových zážitcích napsala také knihu. V současnosti přednáší na téma mimotělových zážitků na Slovensku, v Česku a USA.
avatar
  Odebírat  
Upozornit na